Menu
Ultrazvuk nám píska do uší, následky len tušíme. Ne-počujeme ho v kancelárii aj v obchode

Ultrazvuk nám píska do uší, následk…

Mnohí z nás, bez toho by ...

Základňové stanice mobilnej siete (BTS) a informácie o bunkách v SR.

Základňové stanice mobilnej siete (…

Základňové stanice (z ang...

Komunikácia mobilného telefónu. Ako funguje?

Komunikácia mobilného telefónu. Ako…

Komunikácia mobilného t...

GSM handover or handoff

GSM handover or handoff

GSM handover or handoff...

GSM Audio kodek / Vokodér

GSM Audio kodek / Vokodér

 GSM Audio kodek / Voko...

Logické a fyzické GSM kanály

Logické a fyzické GSM kanály

Logické a fyzické GSM kan...

Kontrola GSM výkonu a energetická trieda

Kontrola GSM výkonu a energetická t…

Kontrola GSM výkonu a en...

GSM frekvencie a frekvenčné pásma

GSM frekvencie a frekvenčné pásma

GSM frekvencie a frekvenč...

Účinná metóda proti odpočúvaniu - signál vytvorí šum, ktorý zabráni nahrávaniu hovorov.

Účinná metóda proti odpočúvaniu - s…

Výskumníci z Univerzity I...

Rámcová štruktúra GSM

Rámcová štruktúra GSM

Rámcová štruktúra GSM- R...

Prev Next
Slovak Afrikaans Albanian Arabic Armenian Azerbaijani Basque Belarusian Bulgarian Catalan Chinese (Simplified) Chinese (Traditional) Croatian Czech Danish Dutch English Estonian Filipino Finnish French Galician Georgian German Greek Haitian Creole Hebrew Hindi Hungarian Icelandic Indonesian Irish Italian Japanese Korean Latvian Lithuanian Macedonian Malay Maltese Norwegian Persian Polish Portuguese Romanian Russian Serbian Slovenian Spanish Swahili Swedish Thai Turkish Ukrainian Urdu Vietnamese Welsh Yiddish

Základy rádio monitoringu

Rádiové počúvanie čiže radiomonitoring sa užívali od dôb počiatkov rádiového vôbec.

Armáda, tajné služby a neskôr telekomunikačný úrad používali špeciálnych prijímačov k odhaľovaniu nepovolených alebo špionážnych staníc. Neskôr sa počúvanie rádiových vĺn rozšíril o vysielanie rozhlasu aj medzi bežných občanov.
V súčasnosti sú poslucháčmi, ktorí majú počúvanie rádiových vĺn ako koníček, rozdelení do niekoľkých kategórií. Osobne odporúčam začiatočníkom vyskúšať si každú z nich, aby každý zistil, ktorý z druhu staníc alebo vĺn ho zaujíma najviac.

Poslucháči dlhých vĺn a Rádiomajáky NDB a poslucháči krátkovlnných služieb.
Poslucháči rozhlasových staníc dlhých, stredných vĺn a krátkych vĺn.
Poslucháči radioamatérských pásiem (mnohokrát koncesované rádioamatéri ).
Poslucháči profesionálnych pásiem VKV (letecká pásma, profi-stanice, IZS) a ďalšie drobné podskupiny ...

Každé pásmo má svoje špecifické vlastnosti a každý druh sledovaných staníc má špecifické osobitosti a osobitné požiadavky na prijímač. Prijímače sa teda takto delí na 4 základné druhy:
Komerčné (civilnej) prijímače, ktoré slúžia pre počúvanie rozhlasovýc staníc, sú malé, jednoduché na obsluhu a lacné. Sú veľmi často využívané poslucháči KV i VKV rozhlasových pásiem. Tieto prijímače sú určené pre malé vnútorné antény ale možno nájsť aj typy niektorých výrobcov, ktoré umožňujú diaľkový príjem rozhlasu aj na veľké externej antény.

Hobby a DX prijímače, ktoré majú už veľmi dobré prijímacie parametre a slúži radioposluchačom hobbistum, ktorí sa neuspokojí len s počúvaním miestnych rozhlasových staníc, ale majú záujem o vyhľadávanie profesionálnych staníc a ich sledovanie, prípadne sledovanie príjmových podmienok na rôznych pásmach.

Tieto prijímače bývajú vybavené softvérovo i hardvérovo pre účely vyhľadávania vzdialených i blízkych staníc. Tieto prijímače sú vybavené filtre pre odstránenie rušenia av dnešnej dobe aj DSP procesormi, ktoré spracovávajú prijímaný signál a upravujú ho pre zlepšiť zrozumiteľnosť prijímaných staníc.

Profesionálny a vojenské prijímače, majú špičkové parametre boli vyvinuté pre špeciálnu potrebu armády. Dnes sa už orientujú výrobcovia vojenských prijímačov na digitálne druhy prevádzky. Cena týchto prijímačov je veľmi vysoká a nie je ľahké je v civilnom sektore zohnať, pretože sú väčšinou len na objednávku z vládneho sektora.

Meracie prijímače sú najdrahšiu (cena až niekoľko miliónov korún) slúži pre kontrolu rozhlasového a televízneho vysielania, alebo pre kontrolu vysielacích parametrov rádiostaníc. Tieto prijímače sú dostupné iba na špeciálnej objednávku u výrobcu (pozri Rohde & Schwarz).

5 základných pravidiel radioposluchača začiatočníka!!

1. Rádiová pásma
Pásmo VKV je špecifické tým, že sú počuteľné len stanice ktoré sú v priamej viditeľnosti (sú tu samozrejme odrazy od kopcov hôr a budov, takže priama línia medzi vysielačom a prijímačom nie je až toľko potrebná). Je preto nemožné, aby bola stanica z Prešova za normálnych podmienok počuteľné napríklad v Trenčína bez použitia veľkého výkonu a veľmi vysokého vysielacieho miesta. Rozsahov profesionálnych staníc sú zhruba do 100 km, ale je to dané aktuálne nadmorskou výškou poslucháča (čím vyššie, tým z väčšej diaľky sú stanice počuteľné), frekvenciou a samozrejme vysielacím výkonom, aký prijímané služba používa.

Aj tu sa však objavujú situácie, kedy sú počuteľné stanica vysielajúca ďaleko za horizontom. Sú to momenty, kedy sa v zemskej troposfére vo výčce cca 100 km zionizuje "oblak" častíc a vytvorí odraznou plochu pre VKV signály. Vytvorí sa akejsi pomyselnej zrkadlo a je možné naraz počuť stanice vzdialené aj stovky kilometrov. Táto vrstva sa označuje ako Es čiže sporadické. Tieto sporadiky sa objavujú častejšie v lete, keď slnko silnejšie a dlhšie pôsobí žiarením na zemskú atmosféru.

Ďalšia zo zaujímavých podmienok šírenia je šírenie pozdĺž lomu dvoch rôznych prostredí v troposfére. Táto situácia nastáva počas jesenných inverzných podmienok. V údoliach leží hmla a nad určitú nadmorskou výškou je "modré neba". Rádiové vlny sa začnú šíriť horizontálneho pozdĺž prechodu hmla / vzduch. V túto dobu je možné skutočne započuť napríklad Prešovskej stanice. Na monitorovanie týchto podmienok musíte však mať k dispozícii nielen kvalitnú anténu a prijímač, ale aj zoznam frekvencií, na ktorých vzdialenej stanice vysielajú.

Veľmi dobrý ukazovateľ podmienok bývajú na VKV leteckej stanice VOLMET a ATIS. Tie vysielajú na pevne stanovených frekvenciách po celý deň a ich sledovaním môžete objaviť meniace sa podmienky veľmi rýchlo.

Krátke vlny sa šíria buď povrchovou vlnou (počujete teda miestnej stanice) a alebo vlnou odradiť od ionosféry (počujete veľmi vzdialené stanice, ktoré sú ďaleko za obzorom). Oblasť, ktorú vlna odrazené od atmosféry (ako sa vráti späť na zem) preskočí sa volá pásmo ticha a z tejto oblasti nebudú stanice vôbec počuť.

Exemplárnym budete počuť na pásme KV stanici z južných Čiech, a potom ďalšie rôzne stanice až z juhu Talianska, ale stanica z Rakúska alebo severné Taliansko počuteľné nebudú, pretože sú v pásme ticha (alebo je tiež nazývané pásmo PRESLUCH).

Vlnovej dĺžky týchto zón sú pomerne veľké (rádovo desiatky až stovky metrov). Na počúvanie týchto vĺn je dobré použiť prijímač určený pre tieto zóny. Keďže sa tu objavujú stanica vysielajúca veľkým výkonom a teda vysokou úrovňou signálu na prijímacej strane (nie je žiadnym prekvapením signál prijímaných staníc 9 + 60 dB), je potreba aby prijímač mal kvalitné vstupné filtre a dokázal teda spracovať tieto silné vstupné signály. Takéto filtre nemajú VKV radioscannery a preto neumožňujú počúvanie krátkych vĺn na veľkých anténách hoci počúvanie v týchto pásmach umožňujú. Použiteľné sú len s malou anténou - feritové alebo teleskopickou.

2.Antény
Najlepšie zosilňovač signálu je anténa! Na pásmach VKV a UKV majú celkom malé rozmery, V podstate veľkostí teleskopických antén prípadne elektricky zníženia gumové (Pendreky). Možno používať smerové antény Yagi, ktoré sú veľmi ziskové ale aj bohužiaľ veľmi smerové. Naproti tomu je možné používať smerové antény typu DISCONNE. Sú to vertikálne antény "deštníkovitého" tvare.

Tieto antény sú širokopásmové (od CB pásma až do jednotiek GHz) ale nemajú tak veľký zisk ako Yagi antény. K týmto anténam sa s úspechom používajú nízkošumový širokopásmové predzosilňovače (cena okolo 150, - EUR). Všetky tieto všesmerové antény, či už sa jedná o rôzne mobilné magnetické, "bielej palice" alebo DISCONNE, sú typu Ground Plane. Sú to teda rôzne skladané a rozlične ladené vertikálne žiariče s menej alebo viac kvalitné zemný rovinou. Je však potrebné počítať s tým, že napríklad ručné radioscannery nie sú na veľké antény prispôsobené. Pre veľké antény sú určené predovšetkým stolové scannery. Ručné prijímača sa po pripojení na externé ziskovú anténu sa môžu zahltiť silným signálom a potom budete počuť miestnej stanici na viac frekvenciách. Riešenie majú neraz radioscannery v sebe, je to Attenuator, ktorý zoslabne vstupný signál na úroveň, ktorú môže prijímač spracovať, ale zoslabne sa tým samozrejme i prijímaný signál.

Najproblematickejších pre VKV scannery je pásmo rozhlasové (CCIR). Stanice vysielajú výkonmi rádovo až desiatky kilowattov a to frekvenčné pomerne blízko u profesionálnych pásiem. Scannery sa teda nezahlcují sledovanými stanicami, ale parazitním príjmom z rozhlasu. Prejavuje sa to často premodulováváním rozhlasu do sledovaných signálov. Pomoc je veľmi jednoduchá. Medzi anténu a prijímač pripojte pásmovou doby pre CCIR tzv žltú krabičku (cca 30, - EUR).

3. Komunikácia
Prevádzačov a direktní komunikácie. Profesionálne stanice používajú pre skvalitnenie komunikácia prevádzačov tj vysielačov, ktoré sú umiestnené vysoko nad terénom. Táto zariadenia "počúvajú" na vstupnom kmitočtu a prevedú signál a zintenzívni ho na kmitočtu druhom. Aby prevádzač zistil, ktorú stanicu má prevádzať a čo je len rušenie, používajú sa aktivačné kódy. Najčastejšie sa používa systém CTCSS, ktorý k hovorenému slovu pridáva ešte tón o určitej frekvencii a ten prevádzač vyhodnotia a stanicu prevedie na druhý kmitočet. Lepšie scannery a amatérske stanice vie tieto kódy vyhľadať. Tieto kuriéra bývajú počuť veľmi ďaleko vďaka svojej nadmorskej výške. Prevádzač spoznáte tak, že stanice sú všetky rovnako silné a medzi hovory vysielania hneď neskončí a často býva počuť krátke pípnutie medzi každú relácií.


4. Druh prevádzky
Mnoho sledovacích prijímačov má možnosť voľby druhu prevádzky resp. druh prijímanej modulácie. V profesionálnej radiotechnice sa pre prenos hlasu v pásme VKV a UKV používa takmer výlučne modulácia NFM tj Narrowband FREQUENCY MODULATION (úzkopásmové frekvenčná modulácia). Jedinou výnimkou je letecká doprava. V hlavnom pásme 120 MHz av druhom vojenskom leteckom pásme (300 MHz) je používaná amplitúdová modulácie (AM). Na počúvanie profesionálnych služieb alebo leteckej dopravy je teda možné použiť akýkoľvek lacný scanner, pretože už drvivá väčšina moderných prijímačov počúvanie oboch druhov modulácie umožňujú. Drahšie vybavenejší scannery dávajú možnosť počúvania ešte provozu WFM, SSB, CW. WFM je široká FM ktorá sa používa pre počúvanie rozhlasového pásma a alebo pre počúvanie zvuku TV staníc.

SSB (CW) sú druhy modulácie, ktoré sa používajú len na krátkych vlnách a na VKV je prevádzkujú rádioamatéri. Ide o špeciálny druh AM modulácie, ku ktorej počúvaní sa do demodulátora prijímača privádza ešte špeciálne pomocný signál generovaný priamo v prijímači. Na počúvanie týchto staníc je však možné obísť tento generátor pri použití dvoch prijímačov a využiť vnútorných oscilátorov oboch rádií (bez akéhokoľvek zásahu do prijímača).

5. Frekvenčné rastrové
Frekvencie profistanic nie sú stanovené ľubovoľne, ale platia tu pravidlá minimálneho odstupom jednej stanice od druhej. Exemplárnym stanica bude vysielať na frekvencii 158.100 MHz tak je podľa tabuľky STU jasné, že najbližší ďalší stanice bude buď na 158.125 alebo 158.1125 MHz (a nie je možný kmitočet 158.110 alebo 158.105).

Každý scanner má tzv STEP (napríklad u stanice KENWOOD), teda krok, v ktorom sa môžu stanica vyskytovať. Na každom pásme je to iné:
Rozsah - pásmo rastr (STEP)
30 - 50 MHz 25 kHz
66 - 73 MHz 12,5 kHz
73 - 82 MHz 25 kHz
82 - 84 MHz 12,5 kHz
84 - 86 MHz 20 kHz
108 - 118 MHz 50 kHz
118 - 144 MHz 8,33 kHz
146 - 174 MHz 12,5 kHz
260 - 380 MHz 25 kHz
380 - 395 MHz 12,5 kHz
400 - 430 MHz 25 kHz
440 - 448 MHz 25 kHz
448 - 457 MHz 20 kHz
457 - 458 MHz 25 kHz
458 - 467 MHz 20 kHz
467 - 468 MHz 25 kHz
468 - 470 MHz 20 kHz

Rastr 25 kHz odpovídá frekvenčnému konci napr.
xxx.025 xxx.050 xxx.075 xxx.100 xxx.125
Rastr 12,5 kHz je vlastne poloviční oproti 25 kHz tj.:
xxx.0125 xxx.025 xxx.0375 xxx.050 xxx.0625
Rastr 20 kHz je u nás atypický tím, že je po lpárnych násobkoch:
xxx.010 xxx.030 xxx.050 xxx.070 xxx.090 xxx.110

Zkratky či názvy, ktoré vás môžu (ne)překvapit v návodoch a ovládaní scanneru a prijímačou.

BAND Je frekvenčné pásmo. U scannerov sa takto označuje prijímané pásmo alebo rozsah frekvencií. Niektoré scannery nevie plynulo ladiť po celom VKV a môžu počúvať len určité úseky pásiem a tieto úseky sa potom môžu rozlične nazývať (HAM BAND, AIR BAND, CB BAND apod)

MODE Táto funkcia sa objavuje sa u scannerov alebo rádiostaníc, ktoré majú možnosť prijímať a spracovať rôzne druhy moduláciou (AM, FM, SSB ,...) ak je u prijímače uvádza ALL MODE, znamená to, že je schopný prijímať všetky súčasné najpoužívanejšie druhy moduláciou (AM, FM, SSB, CW)

NFM Úzka frekvenčná modulácia (Narrow Frequency Modulation) - je používaná na prenos hovoreného slova, kde není potřeba vysoká kvalita zvuku (ako je tomu napríklad rozhlasu) a stačí prenášať len úzke spektrum frekvencií. U radioscanneru, ktoré nevedia počúvať rozhlas alebo zvuk TV, je tento druh prevádzky ako základ. Ak ale Váš prijímač vie počúvať aj rozhlas a máte možnosť voľby medzi WFM (široká FM modulácia - Rozhlas, televízia) a NFM. NFM je potrebné zvoliť pre počúvanie rádiostaníc. Niektoré lepšie scannery majú ešte zúženú NFM pre počúvanie staníc typu CB a PMR.

AM Modulácia amplitúdy. Je používaná na dlhších vlnách rozhlasových staníc kvôli svojej nenáročnosti na zabavené spektrum v rozhlasovom pásme a predovšetkým kvôli tomu, že jej demodulovanie je možná s úplným minimom súčiastok (defacto stačí obyčejná dióda v krystalce). U ostatných moduláciou je potreba mať k dispozícii prijímač oveľa zložitejšia a tiež samozrejme o to drahšie. Na VKV je používaná AM modulácia len v leteckej doprave

SSB (Single Side Band) Niektoré scannery majú možnosť počúvania špeciálna modulácie USB alebo LVN, jedná sa o upravenú moduláciou AM, ktorá si vyžaduje pre jeho demodulaci doplnkový oscilátor v prijímači a veľmi presné ladenie, a preto sú týmto typom prevádzky vybavené drahšie prijímače. Najčastejšie používa krátkych vĺn, kde sa tento typ prevádzky. Na VKV ho používajú len radioamatéři.

CW Označuje telegrafné prevádzka (Continuous Wave) tzv prevádzku prerušovanú nosnou vlnou. V súčasnej dobe je tento prevádzka je používaný len v amatérske rádiové službe. V profesionálnu komunikáciu ho nahradili digitálne druhy prevádzky. Telegrafický značky sa používajú najčastejšie už len ako identifikácia Rádiomajáky a vysielačov.

SIMPLEX Je druh komunikácie, kedy všetky rádiostanice komunikujú len na jednej frekvencii. V jeden moment môže teda hovoriť len jedna stanica. Ostatné môžu byť iba na počúvaní.

DUSIMPLEX Jedná sa o simplexná prevádzka na dvoch frekvenciách, kde sú stanice nastavené "proti sebe". Tento druh prevádzky som v podstate zaslechl len u armády. Rádiostanice sú nastavené tak, že počas prijmem je stanica naladena jednu frekvenciu a počas vysielania sa frekvencia zmení (rovnako ako u Semiduplexních staníc) a protistanice je nastavená opačne.

SEMIDUPLEX Je druh prevádzky, ktorý je veľmi často používa v profesionálnej komunikácii. Rádiostanice je naprogramovaný tak, aby "počúvali" na jednej frekvencii a pri zaklíčování zmení svoj kmitočet a vysiela na inej frekvencii. Na vyvýšenom mieste môže byť umiestnený tzv prevádzač, ktorý má rádiostanicu nastavenú opačne a vysielania "naživo" prevádza na frekvenciu, ktoré majú ostatné stanice nastavenu na počúvanie. Aj v tomto prevádzky môže v jeden moment vysielať len jedna stanica.

DUPLEX V tomto druhu prevádzky rádiostanice súčasne na jednej frekvencii prijíma a iné vysiela. V jeden moment sa teda môžu baviť dve stanice medzi sebou. Tento druh proozu sa používa pre rádiotelefónnej linky.



TDMA (Time Division Multiple Access) Označuje časové zdieľanie frekvencie. Tento druh prevádzky sa používa len v digitálnych prenosoch (GSM, TETRA, INMARSAT). Rádiostanice používa napríklad 4 frekvencie súčasne, na ktorých počas určitého časového úseku postupne posiela dáta. Takto je teda možné, aby na 4 frekvenciách prebiehali 4 duplexní hovory bez toho, aby sa vzájomne rušili. Každá rádiostanica má teda nielen pridelené frekvencie, ale predovšetkým časový úsek a časovú postupnosť dát na každej frekvencii. Dáta môžu byť navyše kryptovaná a je teda takto zabezpečená aj neodposlouchávatelnost všetkých prebiehajúcich hovorov.

VFO Variable Frequency Oscillator je jednotka, ktorá umožňuje plynulé ladenie prijímača. Dnes je celý proces ladenia prijímača vykonávalo centrálnej jednotkou. U scannerov sa tak označuje mód v ktorom máte možnosť plynulo ladiť alebo meniť frekvenciu.

SQUELCH Je šumový brána, ta umlčuje prijímač, ak nie je prijímaný žiadny alebo slabý signál. Úroveň signálu, ktorý má byť vypočutý, si volí užívateľ sám. Býva väčšinou riešený pomocou otočného potenciometra a alebo digitálne v stupňoch (pozri scannery Alinco). Squelch je viazaný na úroveň nosnej vlny signálu a preto je použiteľný len v prevádzke AM alebo FM (NFM). Pre modulácie, ktoré nosnú vlnu nepotrebujú, alebo ju majú potlačenou, nie je squelch v podstate použiteľný.

DIAL Je označenie prvku, ktorým sa mení kmitočet alebo pamäť, funkcia je teda podobná ako u klasického rádia, teda prvok "ladenie" staníc. Nie každý scanner tento prvok má, môže byť nahradený tlačidlami na klávesnici.Velmi často má tento prvok podobu "řechtačky" teda otočného skokmi sa pohybujúceho elementu.

STEP / KROK Označuje raster, v ktorom je možné zachytiť stanice vo frekvenčnom pásme, teda najmenšie frekvenčný rozostup medzi dvoma stanicami v frekvenčnom rozsahu (dal by sa takto nazvať rozdiel kmitočtu medzi dvoma komunikačnými kanálmi) - pozri článok pre začiatočníkov.

MF Je označenie mezifrekvence. U moderných prijímačov sa používa viacnásobné znižovanie frekvencie, ako je prijímaný signál demodulován. Na týchto prechodných bývajú umiestnené rôzne filtre, ktoré zvyšujú kvalitu príjmu a potláčajú parazitné signály. Scanner napríklad počúva na 145 MHz. Potom je kmitočet znížil na 21,4 MHz, tam je posazen kvalitný filter a potom je kmitočet znížil na 465 kHz a tu je znovu filtrovaný a potom až demodulován.

SHIFT Je jedna zo základných informácií o profesionálnej službe. Označuje te takto nepriamo vstupná frekvencia kuriéra. Frekvencia je uvedený ako rozdiel od výstupného kmitočtu (napr.-4.5MHz znamená, že počúvajúci môže sledovať stanice priamo a to na frekvencii, ktorá mu vyjde po odpočítaní 4,5 MHz od poslouchaného kmitočtu). Niektoré scannery (napr. AOR 8200) majú dokonca túto funkciu implantovaní a počúvajúci si môže nadefinovať príslušný SHIFT a jedným stlačením tlačidla sa prelaďujeme na direktní kmitočet a zisťuje, či sú stanice v sieti počuteľné aj na jeho anténu priamo. U rádiostaníc označuje diferencií vysielacieho a prijímacieho kmitočtu.

DSP Digital Signal Processor je vlastne taký malý počítač v rádiu. Proti veľkému počítaču toho síce veľa nevie, ale v rádiu môže byť veľkým pomocníkom, ale aj veľkým nepriateľom, to závisí od toho, k čomu je jednotka SAD používa. Tento procesor teda zdigitalizujete prijímaný signál (buď už demodulovaný alebo sám sa stáva demodulátorom), spracuje ho podľa akéhosi programu a opäť ho prevedie na analógový signál (podobný princíp ako je v prehrávači CD). Ponúka tak veľa funkcií závislých na vnútornom softvéru. SAD jednotky umožňujú okamžité zistenie používaných CTCSS alebo DCS kódov, vie veľmi kvalitne demoduláciu prijímané signály, prípadne z nich odstrániť alebo obmedziť počuteľné rušenia. Nevýhodou je samozrejme cena, ktorá sa s kvalitou použitého procesora zvyšuje au niektorých starších 16 bitových procesorov bolo problematické spracovanie veľmi slabých signálov, u ktorých dochádzalo vplyvom na digitalizácie ku skresleniu.

RIT RX increment TX sa objavuje iba u rádiostaníc v módoch, kde je potreba jemné ROZLAĎOVANIE prijímače od aktuálnej frekvencie. Používa sa najčastejšie u SSB a CW prevádzky. Túto funkciu používajú v podtstae iba radioamatéři.

SELEKTÍVNEJ VOLANIA
S rozvojom veľkých rádiových sietí vznikla potreba identifikovať jednotlivé rádiostanice, resp. ich obsluhy, tak, aby bolo možné dosiahnuť situácie, kedy môže volať jedna stanica stanici druhú bez toho, aby tým nejako rušila ostatných účastníkov, ktorí majú zapnuté vysielačky na rovnakom kmitočtu a pre ktoré nie je hovor určený. S rozvojom digitálnej techniky vznikali prvé experimentálne systémy, a riešili sa otázky, ako môže obsluha voliť napr. číslo protistanice priamo z ovládacieho pultu rádiostanice. Vysledkem bola prvá lastovička pod názvom TESLA SELECTIC. pomocou tohto zariadenia mohli obsluha voliť číslo protistanice, alebo volať celú skupinu staníc. Nevýhoda bolo programovanie čísla vlastného. Na to bolo potreba naprogramovať vnútornú pamäť EPROM. Postupom času začalo vznikať veľké množstvo selektívnych systémov. Niektoré mali zabrániť rušeniu medzi stanicami a niektoré mali zabezpečiť spojenie s požadovanou stanicou.

HISTÓRIA

O používaní prvých selektívnych systémov môžeme hovoriť, ak sa vrátime do rokov šesťdesiatych, resp. 70tých. Dovtedy bol jediný selektívny prvok vyzváňacie tlačidlo, ktoré dávalo volané stanici len akustický signál, že ju niekto volá. Prvá zaujímavé selektívne systémy začala Tesla dodávať k svojim radiostanicím radu PR. Jednalo sa o veľmi zaujímavý a dômyselný spôsob, ako mohla jedna stanica upozorniť len jednu volanou protistanici (prípadne slupinu staníc) na prichádzajúci hovor. V mikrofónu vysielacie stanice byli zabudovane 3 akustické rezonátory zapojené ako signálny generátor. Na mikrofóne stanica bola voľba A, B a C. Podľa toho, ktoré tlačidlo obsluha zmáčknula, do éteru sa niesol tón o určitej frekvencii (napr. 1750 Hz).

Na prijímacie strane bol na squelchovém obvode pridaný doplnok. Fyzicky to bola malá krabička, ktorá sa pripájali zospodu stanice na malý jednoúčelovým 6 kolíkové konektor. Tu bol vyvedený signál squelchového okruhu a NF signál. V onej malej škatuľke bol kryštálový rezonátor, ktorý prepustil iba kmitočet o onej presné frekvenciu (1750 Hz).

Tón teda prešiel rezonátora, a spustil obvod, ktorý uvoľnil squelch a obsluha zaslechla tón zvonenia a mohla prepnúť stanici zo stavu počúvaní selektívneho volania do stavu aktívneho hovoru. (symbol * a # na stanici). Ak sa na sledované kmitočtu objavil volací tón o inej frekvencii, obsluha stanice nepočula nič, nebola teda rušené inými hovory. Toto bol však len veľmi jednoduchý selektívny systém, ktorý mal obmedzené možnosti voľby protistanice. Veľkú búrku v tejto oblasti priniesol rozvoj digitálne techniky.

MOŽNOSTI selektívny systém
Osobné volania - situácia kedy jedna stanica volá len jednu stanicu z celej siete.
Skupinové volanie - situácia, keď chce stanica oznámiť správu viac staniciam naraz. Kód typické činnosti - stanica posiela protistanici digitálny kód, ktorý určuje, čo momentálne obsluha robí, ak ide o činnosť, ktorá nevyžaduje ososbní hlásenia Obmedzenia rušenia - selektívny voľbou možno predísť nežiaducemu rušeniu v čase, kedy stanica nehovoria so žiadnym účastníkom a je tzv "Stand By" Aktivácia prevádzačov - niektoré kuriéra sa aktivujú selektívnymi systémy kvôli zamedzeniu atmosférického rušenie a kvôli zamedzeniu rušenia nežiaducimi stanicami. Zobrazení čísla TSID na displeji RDST (kontrola spojení)

 

SQUELCHOVÉ SELEKTÍVNEJ PROSTRIEDKY
CTCSS Continual Tone Code Squelch System Systém, ktorý bol prvýkrát v civilnom použitie testovaný na CB pásme firmou DNT. Tento squelchový selektívny systém je v princípe veľmi jednoduchý.Do modulácie vysielajúca stanica je gerován tón o nízkom frekvencie (rádovo desiatky Hz)o kmitočtu presnom na desatiny (napr. 82,5 Hz). Selektívny systém protistanice monitoruje volacie spektrum prijímanej stanice a ak sa vo vysielaní objaví tón o definovanom kmitočtu, systém otvorí squelch stanice, prípadne zapne vysielač kuriéra, pokiaľ je tento systém inštalovaný na prevádzačov.

V profi-rádiostanicou býva často inštalovaný nízkofrekvenčný filter, ktorý tieto tóny odfiltruje. Standartne je definované 38 ale niekedy až 50 tónov / kódov. Dekódovanie tohto systému je možné cez PC napr. programom Winton.

DCS Digital Code Squelch Systém, ktorý začala používať firma Motorola u svojich staníc v druhej polovici 90. rokov. Základom je opäť signál s nízkou frekvenciou zamiešanej do modulácie. Princíp je veľmi podobný CTCSS. Pod hovorovým spektrom sa vysielajú na veľmi nízkych frekvenciách dáta bychlostí cez 100bit/sec. Počas hovoru sú neustále odvysiela binárne 3 čísla. Tieto čísla sú v podstate kódy, ktorými sa otvára squelch protistanice, preto býva u niektorých staníc trochu väčší oneskorenie otvorenia squelche. K dispozícii cez 100 kódov. Signál je opäť v profi-staniciach odfiltrovaný. V USA a Kanade sa táto selektívna voľba používa pre systém ARTS, teda automatické sledovanie dosahu protistanice.

Veľmi často sa tento alebo upravený systém IDCS (Inverted DCS) používa v trunkových sieťach, kde je tento kód často meniť.

DTMF Dual Tone Multiple Frequency Je jeden z prvých standartizovaných a tiež najrozšírenejší selektívny systém. Signál ich tvoria kombináciou dvoch tónov vysielaných naraz. Tento systém sa začal masovo používať v telefónnych sieťach a jeho mutácie sa používa v leteckej doprave pod názvom SELCALL (teda selektívne volanie pre lietadlá komunikujúce na KV). DTMF sa používa v podstate len ako selektívny systém, aj keď jeho použitie je veľmi široké. V 90. rokoch niektoré firmy používali systém DCSS (DTMF Code Squelch System) tak, že stanica vysielalo na začiatku každej relácie tříčíselný kód, ktorý otvoril squelch protistanice (niekedy aj 7 číselný s identifikáciou TSID). Tento systém sa však pre svoju nespoľahlivosť prestal veľmi rýchlo používať. Dnes sa obdoba toho squelchového systému používa len na CB pásme pre aktiváciu niektorých opakovač. Tabuľka DTMF dvoutónu je standartizovaná a obsahuje 16 znakov 0 - 9, A - D, * a #. Selektívna rádiový systém však ako taký, je už zastaralý a používa sa len v už zmienenom pásme CB a telefónnej sieti, v profesionálnej komunikáciu sa používa už len zriedka.

ZVEI, EEA, CCIR .... Sú selektívny systém druhej generácie tzv 5 TONE, teda umožňujúce generovať číslo volajúceho a volaného. Týmto spôsobom je možné posielať aj stavové či núdzové signály. Tieto selektívne systémy používajú presne definované tóny v normálnom akustickom spektre. Väčšina týchto systémov umožňuje staniciam volať na skupinové alebo osobné číslo zo skupiny. Jediné obmedzenie je však opäť len na 16 symbolov. Výhoda týchto systémov je pomerne rýchle dekódovanie. Používa sa teda občas i ako jednoduchá identifikácia staníc. Nadstavbou na tento systém sa objavil u rádiostaníc Motorola. Tu sa objavil selektívny systém Quick Call, a  potom Quick Call 2. Je to v podstate nestandartní selektívna voľba, ktorá používa rýchlejší vysielania selektívnych tónov, ale podstatnejšie výhody neprináša.

MDC Firma Motorola vo svojich rádiostanica v 90 rokoch mala implantovaný už polodigitální identifikačný systém pod názvom MDC1200. Išlo o krátky dátový prenos, ktorý bol vysielaný na začiatku alebo na konci relácie. V tomto prenose bola zakódováno číslo stanice a tříciferné číslo skupiny, do ktorej stanice patrila. Akusticky je tento identifikačné systém veľmi špecifický a pozná ho aj človek bez hudobného sluchu.

Automatizovaná SELEKTÍVNEJ SYSTÉMY
TRUNKED SYSTEMS Neprehliadnuteľnou častí rádiového spektra je pásmo používané profi-radiosítemi trunk. To sú siete, ktoré používajú hybridné paskvil dátové a analógové komunikácie. Jedná sa o rozdieloch medzi analógovými prevádzačmi a plnne digitálnym systémom TETRA. Selektívne volanie je tu vo forme rýchlych dát vysielaných priamo z rádiostaníc, ale samotná komunikácia je už analógová s pomocou polodigitálního squelchového systému. Prevádzač vždy na jednom kmitočtu vysiela neustále digitálne identifikáciu siete. Na tzv dátovom kanála "počúvajú" všetky stanice súčasne. Akonáhle volá jedna stanica druhú, alebo skupinu staníc. Na dátovom kanála začnú neustále rotovať dáta, ktoré stanice (skupina) sa má na ktorý kanál preladiť. V prípade trunkové siete Motorola, je vždy vysíláno číslo skupiny a príslušný kanál. (Kmitočet sa vypočítava od takzvaného základného kanála, tzn.

Rádiostanice si vypočíta kmitočet vynásobením základnej frekvencie a kroku na kanál). Počas hovoru na hlasovej kanála beží pomocou uravené DCS číslo skupiny, ktorá práve tu hovorí. V momente, kedy by došlo k výpadku spojenia, stanice automaticky hľadá dátový kanál. V prípade anglického MPT 1327 prevádzač vysiela staniciam príkaz GO TO CHANNEL a číslo kanálu. Stanice, ktorým je tento príkaz určený, sa prelaďujeme na kanál vypočítaný podobne ako u trunk motorola, ale na volacie kanále zostávajú dovtedy, kým rádiostanice neukončí hovor a prevádzač nepošle príkaz RETURN TO CHANNEL xx. To je nevýhodné v prípade, kedy dôjde k výpadku príjmov, stanica sa nie je schopná vrátiť na dátový kanál bez príkazu. Stanice majú samozrejme akési základné návratovej nastavenie, ale až po určitej dobe. Medzi tým však môže prísť o volanie inou stanicou. Napriek tomu je tento systém u nás veľmi často rozšírený, pretože jeho dáta odolávajú oveľa viac rušenie ako systém Motorola. Polodigtální TRUNK sietí sa opäť pochlubilo firma MOTOROLA, ktorá v USA rozšírila systém APCO25. Jedná sa klasický TRUNK MOTOROLA ale s tým rozdielom, že namiesto analógového hlasu sa vysielajú dáta (digitalizovaný hlas). Vysíláno je v otvorenom protokolu, je teda možné niektorými scannery UNIDEN táto hlasová data počúvať.

Pred nedávnom sa tento systém začal objavovať aj na Európskej pôde. Konrétne ide o Rakúsko. Tunajšia polícia začala vysielať digitálne kvôli obmedzenia rušenia a odpočúvaní klasickými radioscannery.

TETRA (MATRA)

Digitálne siete a selektívny systém novej generácie sú podobné GSM sieti. Ich stanice už sú plne digitálne a to od selektívneho volania až po hlasovú komunikáciu. Prenosovej rýchlosti sa tu však pohybujú v jednotkách kB / sec.
Selekcia staníc je teda teda úplne v dátovej komunikácie. Je teda úplne nemožné, aby jedna stanica omylom počula stanici, z inej skupiny, ak jej squelchový systém nepracuje.

Systém TETRA nie je možné odpočúvaná na klasický prehľadový prijímač. Dokonca aj ak vlastníte rádiostanicu TETRA, nemôžete sa do siete prihlásiť ani digitálnu komunikáciu odpočúvaná, pretože tento systém pracuje v režime TDMA. (Time Division Multiple Access) to znamená, že stanica neustále mení frekvenciu v čase rovnakým spôsobom ako GSM telefóny. Navyše má každý hovor rovnako ako u GSM siete generovaný svoj vlastný dočasný hovorový kód, ktorý sa s každým hovorom mení. Ak je teda hovor určený pre skupinu staníc, všetky naraz dostanú príslušný kód.
Systém TETRA umožňuje až 128 bitové šifrovanie hovorov a prenášaných dát a ďalších mnoho funkcií. Odnož TETRA je systém MATRA. Tá má podobný systém komunikácie medzi stanicou a prenášačom ako u TETRA, ale nie je tu použitý systém TDMA a podobá sa skôr trunkovému prevádzky.
Tzn. je tu dátový kanál a ten prideľuje komunikačné frekvencie a kódy. MATRA má komunikáciu kompletne šifrovanú, preto nie je možné bez príslušnej sady kódov sa do siete ani prihlásiť. U oboch systémov (MATRA i TETRA) sa používajú SIM karty, v ktorých je uložený nielen niečo ako telefónne číslo a vlastné číslo v sieti, ale aj komunikačné kód potrebný pre identifikáciu stanice príslušnej skupiny.

Ak budete mať napríklad stanicu so SIM kartou naprogramovaný na Dopravná podnik Praha, môžete výmenou SIM karty, zmeniť jej príslušnosť napr Mestské polícii Hl.m.

Naposledy zmenenésobota, 06 august 2016 21:49
Pre písanie komentárov sa prihláste
návrat hore